Venezuela (reportáž)

Ako to zapadá do mojich bežeckých plánov? A ako som sa preboha ocitla na zlaňovaní najvyššieho vodopádu sveta?

Priznám sa sama, že niekedy nechápem. Skrátka milujem dobrodružstvá v horách a oni si ma vždy nejako nájdu. A tak jedného dňa mi pípne správa.

Lenka. Speleologička. Chystajú zlanenie najvyššieho vodopádu sveta a majú jedno miesto voľné. Rada by tam mala dievčenskú parťáčku.

Na otázku, či mám záujem, bez rozmýšľania odpovedám áno. Aj keď nemám žiadne skúsenosti a ani peniaze na expedíciu…

Ale… Dva mesiace do odchodu. Lenka rovnako zanietene, ako prípravu expedície, pripravuje aj mňa. A pomáha zháňať sponzorov. A tak 27. apríla nastupujeme do lietadla smer Caracas. Lenka, Becko, Honza, Peter a ja….

Čo sme tam zažili?

Venezuela I

Expedícia na najvyšší vodopád sveta Salto Ángel. Prvá časť:
Cesta do Caracas, prehliadka hlavného mesta, príprava na presun do Národného parku Canaima a spoznávanie N.P. Canaima behom

1.-3. deň

Prileteli sme z Viedne do Istanbulu a odtiaľ do Caracas.

Tu sme strávili dva dni.

Chystáme všetky povolenia, kompletizujeme výbavu, adaptujeme sa na extrémne horúco a vlhko a spoznávame ľudí, prírodu a kultúru.

Cesta do Caracas s prestupmi nám trvá 24 hodín. Je spojená s obavami, aké podmienky nás budú čakať na kontrole, aj v samotnej Venezuele. Situácia je nestabilná, správy sú veľmi nejasné.

Keď vystúpime z lietadla, ovalí nás horúčava a vlhkosť. Čím skôr si zvykneme, tým lepšie pre nás.

Prvé tri dni vo Venezuele sú v znamení príprav na presun na zlaňovanie. Ubytujeme sa v hoteli v Macuto, čo je predmestie Venezuely. Mňa už neskutočne svrbia nohy. Potrebujem behať!!! Ale ako? Kvôli chudobe je tu veľká kriminalita. Podmienky sú tiež veľmi náročné. Teploty od 35 do 40 stupňov a neskutočná vlhkosť. Becko má však pochopenie. A ukazuje mi cestičku, kde zajtra ráno môžem bezpečne vybehnúť.

Aj keď sme nespali, zvyšok dňa strávime spoznávaním hlavného mesta. Chceme si nastaviť nový režim s časovým posunom o 6 hodín a pôjdeme spať, až keď príde noc v našom novom domove.

Spať v tejto horúčave je náročné. Behať ráno takisto. Mám pocit, že mi vyletí mozog z hlavy. V živote som sa tak nepotila. Chvíľu mám obavy z robotníkov, ktorí idú v skupinách do práce na plantážach. Po chvíli si uvedomím, že ľudia sú ľudia všade na svete. Snažia sa nadviazať komunikáciu, usmejú sa, povzbudia…

Becko spolu s Honzom najbližšie chvíle vybavujú veci, aby sme mali všetko potrebné na zlaňovanie. Presuny, povolenia, transfery. Som vďačná, že máme takých skúsených „guidov“.

Národný park Canaima

O chvíľu sa presúvame vnútroštátnym letom do Canaima, najväčšieho národného parku so stolovými horami v Amerike.

Zlaňovaniu najvyššieho vodopádu sveta je venovaná samostatná reportáž.

Som šťastná, že máme čas spoznávať aj prenádherný park Canaima. Je to úplne niečo iné, ako hlučný, chaotický a smogový Caracas.

Je to raj. Nádherné lagúny s vodopádmi. Obrovské mangovníky všade okolo. Ary a amazoňania všade nad hlavami. Indiáni. Rieka Orinoko. Explózia života všade okolo.

Ubytovaní sme v jednoduchom kempe. S horúčavou, chrobákmi a jedným ventilátorom. Spravuje ho milá rodina, ktorej prinášame pravú slivovicu z Dulova.

Máme ešte deň a tak sa vydávame na výlet ku vodopádom v lagúne, popod ktoré sa dá podliezť. Obdivujem tú obrovskú silu vody – energiu, ktorá sa cíti…

Blíži sa deň D a my balíme naše vodácke vaky na zlaňovanie. Na ďalší deň nás má ráno viezť helikoptéra na vrchol hory Auyán Tepui.