Ultra Gobi 400 v okolí čínskeho mesta Dunhuang

Akcie 2025 v skratke:

Sicília (sústredenie)
Monte Rosa Sky Marathon
Valle Elvo Sky Running (4. miesto)
Vertical Roccamelone
Monte Rosa Est Himalayan Trail
Swiss Alps 160 (3. miesto)
Biasca Climb +2000 (1. miesto)
Ultra Gobi 400 (7. miesto)

Zhrnutie roku 2025

Bežecká a preteková sezóna roku 2025. Keď si ju predstavím, mám také intenzívne emócie. Napriek úspechom však väčšinou nie pozitívne.

Minulý rok bol pre mňa krížová cesta, kde som padla úplne dole, ale zároveň som aj vstala z mŕtvych.

Koncom roku 2024 som absolvovala zákrok, kde mi vybrali z kolena operačne veľkú gangliómovú cystu.

Dlho som sa tomu bránila, ale nakoniec prišiel čas to vyriešiť. Po zotavení (dva mesiace) som sa s veľkým nadšením pustila do prípravy.

Vycestovali sme s Jurajom na sústredenie na Sicíliu. Beh, cyklistika, lezenie, skialp… Na moje narodeniny sa však stalo to, čo sa nemalo stať a ja som mala nehodu na bicykli.

Natiahnuté lano na cyklotrase a bez označenia. Po zotavení sa z odrenín, rán a škrabancov, ostala jedna noha takmer neschopná pohybu.

Reporty zo Sícílie nájdete tu:
Cesta na Sicíliu
Sicília
Cesta zo Sicílie

Dlho som sa trápila, skúšala… Až nakoniec dôsledné vyšetrenie a magnetická rezonancia ukázali zlomeninu kosti.

Okrem toho som natrafila na lekára, ktorý mi povedal, že na behanie a výkonnostný šport mám rovno zabudnúť.

Viete si predstaviť, ako mi bolo… V hlave mi krúžili scenáre a žiadny z nich nebol dobrý. Odmietala som sa však vzdať.

Dva-tri mesiace pretrvávali najväčšie obmedzenia a bolesti. Dokázala som isť iba do kopca a dole som nevedela zísť ani po schodoch.

Drep neprichádzal do úvahy, ani väčšina posilňovacích cvikov. Obrovská, bodavá bolesť. Bicykel tiež iba na trenažéri, plávanie opatrne. Liezť som prestala úplne.

Bez podpory Juraja a pár naozaj blízkych ľudí si to neviem predstaviť. V hlave som si predstavovala, aké to bude bez cieľov, pretekov, bez plánovania.

Okolo seba som počula aj reči:
„Nemôžeš stále iba podávať výkon. Znamenie, že už máš zvoľniť.“

Moja hlava to však neprijímala. Na jednej strane sa mi uľavilo, že už poznám presnú príčinu môjho problému.

Na strane druhej veľmi veľká trauma v kolene a možnosť vyletenia celého jabĺčka ma desila. So svojím trápením som sa zverila kamarátovi Pavlovi Paloncovi.

V tom čase riešil ťažké omrzliny na nohách a hrozila mu amputácia. Mal však celkom pozitívny pohľad a dokonca plánoval preteky.

Na moje ponosy mi povedal:
„Hele, potom ti k tomu něco řeknu, ale nejdřív koukni na tohle.“

Poslal mi link na výzvu Gobi Dreamers. Wau. O Ultra Gobi 400 som vedela a ani som sa neodvážila snívať.

Toľko peňazí nezoženiem nikdy. Bez veľkého rozmýšľania som vyplnila žiadosť. V tom čase som takmer nebehala.

S celou situáciou som sa zverila Števovi Čuvalovi… Trénerovi, ktorý ma dáva dokopy tréningom funkčnej sily a mobility.

Bez veľkého ľutovania prešiel k práci a hľadal cviky, ktoré dokážem urobiť. Medzičasom sa mi už v hlave urobil mentálny blok z neustálej bolesti v kolene.

Zadania od neho boli pre mňa často viac náročné mentálne ako fyzicky. A čas plynul. Môj stav sa zlepšoval ale extrémne pomaly. Naozaj slimačími krokmi.

Toľko kompenzačných cvičení, rehabilitácii, improvizácii… V hlave som začala mať, čo ak… A čo ak začalo mať aj pevnejšie črty.

Ozvali sa mi organizátori Ultra Gobi. Postúpila som do širšieho výberu. Toto zverejnia a bude hlasovanie.

O tom, ktorí z výberu sa dostanú do pätice šťastných bežcov 400 km púšťou Gobi. A ja som pomaly, ale isto, chytila stres.

Ako chcem v takomto stave odbehnúť takú dĺžku? Bol máj a preteky sa mali konať v októbri. V tomto roku som nebežala ani jedno súťažné podujatie.

Rozhodla som sa, že po rokoch vyhľadám pomoc trénera. So mnou to však bude ťažké. Dosť som zvyknutá robiť si veci po svojom. Musím nájsť niekoho, kto má môj rešpekt.

Nakoniec voľba padla na Zdenka Štěpánka. Mojej situácie a veľkej výzvy sa nezľakol. Naopak. A ja som už obzerala prípravné preteky.

Tam by som zistila, ako noha bude fungovať v dlhšej záťaži. Vybrala som si 70 km trasu Alpe Adria v Julských Alpách.

S Jurajom sme počas májových voľných dní boli obzrieť terén týchto krásnych pretekov. Na ceste domov mi cinkla správa.

Píše kamarátka Janka, ultrabežkyňa. Prihlásila sa už skôr na Monte Rosa Sky Marathon. A vypadla jej dva týždne pred nimi parťáčka. Či nechcem ísť s ňou.

Uf. No v tom termíne som mala bežať Alpe Adria. Ale zas Monte Rosa… Už dávno o nej snívam a nikdy som si dostatočne neverila, aby som sa prihlásila.

Opýtam sa Juraja. Podporí ma. Vzdávam sa štartovného na Alpe Adria a dohadujem sa s Jankou. Bežať do výšky 4550 m na Capanna Margherita.

Najvyššie položená chata v Európe. Neviem, či to zvládnem … Ale cítim chuť, adrenalín a to, čo mi teraz tak chýba.

Spoluprácu so Zdeňkom máme dohodnutú až po týchto pretekoch, takže to ostáva na mojej intuícii a skúsenostiach. Táto súťaž mi tak veľmi pomohla.

Síce bolesti som stále pociťovala a istota v nohe ešte zďaleka nebola. Ale našla som smer a pevnú zem pod nohami aj s odhodlaním nevzdať sa.

Report z pretekov nájdete tu:
Monte Rosa Sky Marathon

Tieto preteky mi tiež ukázali, že aj ako 43-ročná ultrabežkyňa dokážem vyvinúť intenzitu. A kopce, čo milujem, to mi ide.

Hneď po tomto Skymarathone som sa rozhodla pretekať vo vertikálnych behoch. A obratom som sa aj na jeden „vertical“ prihlásila.

Spolupráca s trénerom Zdeňkom bola dlho o nastavovaní. Predsa len, som špecificky prípad.

Pomedzi to som sa dozvedela, že som vybratá medzi piatich šťastlivcov, ktorí budú štartovať na Ultra Gobi 400 zadarmo.

Ako sa však mám pripraviť na takéto preteky, keď sa trasu dozvieme až dva týždne pred samotným podujatím?

So Zdeňkom sme robili čo sa dá, zháňali informácie od pretekárov. A ja som komunikovala s organizátormi…

Dohodli sme si sústredenie s Pavlom Paloncým, ktorý už tieto preteky v minulosti úspešne absolvoval.

Po pretekoch Valle Elvo Sky Running (4. miesto) som absolvovala v lete s Jurajom sústredenie vo Valle d’Aosta s ukončením na Vertical Roccamelone.

Na leto sme spolu so Zdeňkom naplánovali aspoň jedny dlhšie preteky Swiss Alps 160 a predtým krátky (ale technický) „skyrace“ Monte Rosa Est Himalayan Trail.

Reporty z pretekov nájdete tu:
Valle Elvo Sky Running
Vertical Roccamelone
Monte Rosa Est Himalayan Trail
Swiss Alps 160

Popri tom som sa snažila dostať konečne telo do rovnováhy, keďže so zranením prichádzajú rôzne úľavové mechanizmy.

Drtila som silu, kde som stále ešte mala obmedzenie kvôli bolesti. Oba tieto preteky mi znova trochu zdvihli sebavedomie.

Náročné, technické, kopcovité, s konkurenciou Talianok i Švajčiarok. A ja som sa umiestnila. Ako sme však nakoniec zistili, realita Ultra Gobi bola úplne iná, čo sa týka terénu aj profilu.

Od konca leta mi veľmi veľa času okrem tréningu zobrala aj samotná príprava na ultramaratón Ultra Gobi 400.

Zohnať financie, letenky, nainštalovať a naučiť sa používať všetky aplikácie potrebné na fungovanie v Číne.

Do toho prišlo septembrové sústredenie. So Zdeňkom a Pavlom som si to veľmi užila. Pomohlo mi to ešte trochu ďalej posunúť formu. Naplánovali sme, akú výbavu budem mať.

Modifikovali sme trasu a pripravili „fueling plan“. Na záver som ešte ukecala Zdeňka a Pavla, aby sme si dali preteky Biasca Climb +2000, kde sa mi podarilo vyhrať.

Potom už hlavne kolotoč povinností, chystania a prípravy na vrchol tohto roka, medzinárodné preteky Ultra Gobi 400.

Ako som napísala v reporte, nikdy som nemala tak silné emócie ako na Ultra Gobi. Ešte dlho potom pretrvávali. Takisto dozvuky rozhovorov, festivalov a prezentácii.

Reporty z pretekov nájdete tu:
Ultra Gobi 400 Úvod
Ultra Gobi 400 Preteky

Na Ultra Gobi som mala zranenie, z ktorého som sa dostávala takmer dva mesiace. Konečne prišiel čas užívať si pohyb s radosťou a plánovať rok 2026.

Rok 2025 ma aj cez nešťastie a slzy priviedol k možnostiam, o ktorých som predtým vo svojom multiday ultra rytme ani nesnívala. Teraz mám hlavu plnú športových túžob.

A v momente, keď toto píšem, máme už plán pretekov na rok 2026 hotový. Rada sa s Vami oň podelím. Ale to až v ďalšom reporte.