SkyMarathon Martinky alias Horský Maratón Martinky 2026

SkyMarathon Martinky

Ďalšie preteky na Slovensku. Už druhé v poradí a hneď víkend po Vertical Chopok. Na toto súťažné podujatie som sa veľmi tešila.

Okolo Martina sa nachádza komunita našich priateľov z Ovčína. Tak rada som tu. Pôvodne som mala v pláne ísť Vertical aj SkyMarathon, ale organizátori to dali opačne.

A tak som sa rozhodla pre dlhšiu trasu ako prípravu na Monte Rosa Sky Marathon, ktorý ma čaká v júni.

Pôvodná myšlienka bola bežať tieto preteky s mojim trénerom Zdeňkom, s ktorým sme mali štartovať v preteku párov na Monte Rosa.

Nakoniec bolo všetko inak a na Monte Rosa Sky Marathon pôjdem s iným parťákom, ale to už bude iný príbeh.

Tak ku pretekom… SkyMarathon sa mi páčil rozložením trasy. Mám rada dlhé stúpania. Prudké.

Navyše v termíne pretekov mal akurát Juraj deň voľna v práci. Tak bolo reálne, že za mnou docestuje a pôjdeme spolu.

Na Vertical Chopok mi robili support moje dve dievčatá a tu sme zobrali so sebou Jakubka. Svoju úlohu fotografa a podpory zobral zodpovedne.

A ja som bola šťastná, že ich mám obidvoch so sebou. Horšie to bolo s predpoveďou počasia. A to 30mm zrážok.

Pre istotu som sa opýtala organizátorov, či sa štartuje za každého počasia. Odpoveď bola kladná.

Miško z Ovčína a Zdeněk mi to neuľahčili, keď mi pripomínali, ako bude strašne. Na chvíľu som zaváhala.

Uvedomila som si však, že ak by som kvôli počasiu nenastúpila, nastavila by som si zlý software v hlave. Vzdať sa pri prvých problémoch.

To nechcem. Štartuje sa. Nemala som jasno akurát v oblečení, bála som sa mrznúcich prstov na hrebeni. Tašku som nabalila poriadne s tým, že rozhodnem sa tesne pred.

Nohavice som nakoniec zvolila v trojštvrťovej dĺžke, tenké funkčné tričko od La Sportiva, bežecká tenká bunda La Sportiva (s vodným stĺpcom 10000), buffka a čelenka.

Akurát s rukavicami som nemala jasno. S nimi sa mi ťažko manipuluje pri otváraní gélov a fliaš, ale rýchlo mi aj zmrznú ruky. Nakoniec som si zobrala tenučké Leki.

Majú aj vrchnú nepremokavú vrstvu, ktorá sa dá prípadne natiahnuť navrch. K tomu kukla a čelenka La Sportiva, ktorými si budem regulovať teplotný komfort.

Stratégiu dopĺňania energie a tekutín som dotiahla s Rudkom. A zároveň to už bude také dolaďovanie na dlhšie preteky.

Edgar Iso drink alebo Power drink v kombinácii s gélmi. Na tejto súťažnej dĺžke jesť nepotrebujem.

V piatok sme sa ubytovali na Chate Hôrka vedľa Ovčína. Miško mal pre mňa úžasné prekvapenie. Prídu ma podporiť na trasu.

Karinka pri druhom výstupe a Julo pri treťom. Ja som taká šťastná, že mám takýchto priateľov. Veľmi som sa tešila. Do postele som išla ako prvá.

Na toto si už zvykám. Deti už dávajú dobrú noc mne do postele. Ráno som chcela vstať skoro, urobiť mobilitu, vybaviť WC, raňajky, radšej všetko v kľude.

Naložili sme Zdeňka a o 6:00 sme vyrážali hore na Martinky. Tam už čakali organizátori, priatelia, známi.

Registrácia, rozcvička a už sme stáli na štarte. Vedela som, čo ma čaká. Infarkt na štarte, potom to nejako predýchať a potom už bude lepšie.

Štartovali sme aj s kratšími trasami, tak bolo jasné, že to bude rýchle. V prvom úseku nás čakal krátky výbeh cca 200 m+ na horský hrebeň.

Potom beh po hrebeni (odkiaľ mohli byť nádherné výhľady nebyť hmly) a následne zbeh 1000 m- dole do Svitačovej doliny.

Súťažiacich veľa nebolo, ale svoju úlohu pretekať brali vážne. Aj napriek zapnutým slúchadlám som počula ako odfukujú, vzdychajú a dýchajú.

Tak to má na pretekoch vyzerať. V zbehu sa mi darí už lepšie, ale stále to patrí mojim slabým stránkam.

Budem musieť všetko dohnať smerom hore. Našťastie toto pravidlo zatiaľ stále platí. Verím, že následky úrazu raz doznejú…

Otočka v doline a my znova stúpame hore. Najprv poklus a keď sa terén viac nakloní, speedhiking. Veľa úsekov sú naklonené false flat.

Dalo by sa to oklamať a hore kráčať, aj keď sa to dá komfortne behať. Iba presvedčiť hlavu. Už v prvom stúpaní sa nám darí predbehnúť par ľudí (aj žien).

Mojím cieľom bude v tom pokračovať. Vzdialenosť bude ešte dlhá a preteky končia stúpaním.

Prvý výstup a znova sme sa ocitli na horskom hrebeni. Beh po hrebeni by mohol byť príjemný. Neviem, ako to mali ostatní, ale ja som mala problém.

Chodníček bol úzky a bolo treba ukladať nohu pred nohu, veľmi často popretkávaný bahnovými úsekmi a kalužami. Ale aj to je trailový beh.

Bola som spokojná aj s voľbou bežeckých bôt. Prodigio 2 sú už príjemne mäkké, ale nie príliš vysoké a tak sa v nich cítim stabilne aj v nerovnomernom teréne.

Na hrebeni to nakoniec nebolo až také strašné a stačilo si natiahnuť ľahkú fukérku La Sportiva a kuklu.

Z hrebeňa potom nasledoval zbeh dole do miesta štartu, kde bola občerstvovačka a Juraj s Jakubkom.

Na stole ma už čakali krásne pripravené softky s Edgar drinkom. Utrela som si tvár od dažďa, pusa a bežali sme ďalej.

Opäť zbeh, tentokrát smer Bystrička-Lázky. Pri zbiehaní nás predbehol Luky, starý známy, keď som ešte vymetala slovenské stovky.

Pri občerstvovačke už stál Miško a Karinka, so zvonom a hlasným povzbudzovaním. Mám ich tak strašne rada!

Karinka sa ku nám pripojila na druhý výstup na hrebeň. Rýchlo si dať teraz ešte gél a valíme hore.

Najprv beh, potom speedhiking. Po ostrej zatáčke doľava sa začala zábava so stúpaním minimálne 25 % (skôr však 30%)…

Po chvíli sme sa rozdelili a my sme už boli našťastie posledný raz na hrebeni. Dnes nebol veľmi romantický a ja som už tých kaluží a blata mala dosť.

Znova na občerstvovačku a ja som pomaličky začala cítiť únavu. Pre istotu som si pridala ďalší gél, ale myslím, že zbehy dali mojim nohám zabrať.

Na posledný zbeh nie som vôbec hrdá. Išla som ho strašne zle. Okrem toho sme ešte aj so Zdeňkom zle odbočili a zbehli z trasy. Nič to, iba sa rýchlo vrátiť späť a dohnať stratu.

Na poslednej občerstvovačke dole nad Martinom-Stráne nás Miško, Karin aj Julo poriadne vykarhali, kde sa flákame. A mali pravdu.

Mne už chýbala soľ, ale tú na občerstvovačke nemali. S dopĺňaním soli som to trochu podcenila.

Myslela som, že v zime jej nebude až toľko treba, ale očividne bolo… Budem to musieť vydržať.

Julo sa podujal na podporu na poslednom výšľape. Na ten som sa veľmi tešila. Vedela som, že tam už ma žiadna pretekárka nepredbehne, stúpania mi idú dobre.