Sicília – zimný výstup na Etnu (3403 m) zo severnej strany
Sicília
Môj športovo-cestovateľský report som rozdelila na tri časti:
– Cesta zo Slovenska na Sicíliu (1.-5. deň)
– Sicília (6.-16. deň)
– Cesta zo Sicílie na Slovensko (3. diel)
Cesta na Sicíliu – itinerár:
1. deň (04.01.2025) Innsbruck (Tirolsko/AT)
2. deň (05.01.2025) Stubai (Tirolsko/AT)
3. deň (06.01.2025) Parma (Emilia-Romagna/IT)
4. deň (07.01.2025) Grosseto (Toskánsko/IT)
5. deň (08.01.2025) Reggio di Calabria (Kalábria/IT)
Reportáž z Cesty zo Slovenska na Sicíliu nájdete tu:
Odkaz na článok
Sicília – itinerár:
6. deň (09.01.2025) Castellammare del Golfo
7. deň (10.01.2025) San Vito Lo Capo
8. deň (11.01.2025) San Vito Lo Capo
9. deň (12.01.2025) Trapani
10. deň (13.01.2025) San Vito Lo Capo
11. deň (14.01.2025) San Vito Lo Capo
12. deň (15.01.2025) San Vito Lo Capo
13. deň (16.01.2025) San Vito Lo Capo
14. deň (17.01.2025) San Vito Lo Capo – Linguaglossa
15. deň (18.01.2025) Linguaglossa (Etna Nord)
16. deň (19.01.2025) Linguaglossa (Etna Nord)
6. deň (Štvrtok 09.01.2025)
Castellammare del Golfo
Trajektom z pevniny (Kalábria) na Sicíliu sme cestovali v noci a presunuli sme sa čo najbližšie k našej cieľovej destinácii San Vito Lo Capo.
Keďže sme chceli aspoň trochu spať, odbočili sme do mestečka Castellammare del Golfo. Tam sme našli tiché miesto na pobreží na prespanie.
Akurát prišlo ráno a tak sme si dali slávnostné „arancini“. Juraj sa vybral dospať šoférovanie a ja som sa vydala behať.
Na mape som si nakreslila panoramatický okruh na Monte Inici (1064 m), najvyšší vrch nad mestom. Jedná sa o nádherný skalnatý hrebeň s výhľadmi.
Cestou som zistila, že nablízku sú prírodné termálne pramene „Natural spa of Segesta“ (Le Terme Segestane).
Bolo to príjemné ukončenie dňa kúpať sa v horúcich prameňoch za tmy… Na konci dňa už nasledoval presun na pláž v San Vito Lo Capo.
7. deň (Piatok 10.01.2025)
San Vito Lo Capo
Konečne sme prišli do cieľovej destinácie našej cesty San Vito Lo Capo. Mali sme tu v pláne liezť na skalách v okolí.
A ja som sa okrem toho chcela venovať aj návratu nielen ku behaniu, ale aj ku bicyklovaniu (po minuloročnej operácii).
S camperom sme sa usadili v kempe hneď na pobreží pri San Vito Lo Capo. Nachádza sa na krásnom mieste a máme tam všetko, čo potrebujeme.
Hneď ráno som vybehla (8 km/400 m+) na vyhliadku v malebnej oblasti pod vrcholom Monte Monaco (532 m).
Kúpili sme lezeckého sprievodcu a vybrali sme sa na skaly nad mestom. Bol krásny deň a tak sme ho takmer celý strávili na skalách.
Veľmi sa mi páči táto lezecká oblasť, cesty sú tu rôzne a aj pre mňa ako hobby lezca zvládnuteľné (okolo 1600 trás rozličnej obtiažnosti).
Na záver dňa sme si ešte dopriali prechádzku na západ slnka ku majáku „Faro di San Vito Lo Capo“ (10 km/150 m+).
8. deň (Sobota 11.01.2025)
San Vito Lo Capo
Na ďalší deň som sa behom vybrala preskúmať opačnú stranu pobrežia smerom na Spiaggia Agliareddi (16 km/100 m+).
Predo mnou bolo v diaľke vidno oblasť Monte Cofano (657 m) s miestnou prírodnou rezerváciou.
Milujem tieto objavovacie behy. Kilometre ubieha ubiehajú bez námahy. A ja si v hlave plánujem, kam urobím nasledujúci výjazd.
Na morských brehoch som objavila nádherné zálivy s gejzírom, ktorý vytryskol pri vlnobití do veľkej výšky.
Potom sme znova liezli na skalách v San Vito Lo Capo (v blízkosti nášho campu) až do neskorého večera.
Pohybovali sme sa na sektore Terra Media (62 m), ktorý sme si večer predtým naštudovali v horolezeckom sprievodcovi.
9. deň (Nedeľa 12.01.2025)
Trapani
Dnes bol deň mojich narodenín. A na mňa čakalo pozvanie od Juraja na večeru v rybacej reštaurácii v meste Trapani.
Ráno som si vyšla na kratší beh okolo San Vito Lo Capo (12 km/200 m+). Potom sme mali v pláne ísť na bicykloch cez hory do Trapani (31 km/400 m+).
Juraj mal však na svojom biku poruchu a tak som vyrazila sama. Tešila som sa na prevýšenie, výhľady a sľúbenú slávnostnú večeru v meste.
Všetko išlo dobre až po Trapani. Tesne pred cieľom na cyklotrase som však mala veľmi nepeknú nehodu.
Miestni robotníci opravujúci cyklistickú cestičku nechali natiahnuté lanko krížom cez celú trasu bez žiadneho označenia.
V plnej rýchlosti som do neviditeľného lanka vletela a urobila som salto. Výsledok? Prerezané ruky (aj bunda), dobité ruky a nohy, preliačená prilba, šok…
A toto všetko akurát na moje narodeniny. Juraj však pre mňa prišiel a nakoniec som to nejako predýchala…
Pri prechádzke v Trapani bolesť našťastie akosi otupela a našej slávnostnej večere sme sa nakoniec nevzdali…
10. deň (Pondelok 13.01.2025)
San Vito Lo Capo
Zobudila som sa dolámana a ubolená po včerajšom úraze na cyklotrase zo San Vito Lo Capo do mesta Trapani.
Mala som porezané obe ruky, boľavý lakeť, ako aj koleno… Ale potrebovala som si opraviť hlavu.
A tak sme sa vybrali na turistický okruh z nášho „základného tábora“ v mestečku San Vito Lo Capo (28 km/1000 m+).
Trasa začínala (v našom campe) pri mori a viedla až hore na hrebeň pod vrchol Pizzo di Sella (704 m).
To bol v podstate náš program na celý tento deň. Pomaličky treba dať telu signál, nech sa lieči.
Objavili sme po ceste nádherné zákutia, jaskyne a nestretli sme nikoho. Tento okruh určite odporúčam.
11. deň (Utorok 14.01.2025)
San Vito Lo Capo
Ráno mi bolo o kus lepšie. A tak som sa vybrala aspoň na krátky ranný beh okolo San Vito Lo Capo (12 km/200 m+).
Potom sme mali v pláne ďalšiu celodennú turistiku (35 km/1200 m+) na Monte Cofano (657 m). A trasa skutočne nesklamala.
Začiatok bol opäť popri mori a neskôr sme sa vnorili do prírodnej rezervácie Riserva Naturale Monte Cofano.
Výstup na Monte Cofano bol krásny, technický a dokonca občas doplnený reťazami aj lanami. A zhora sa nám naskytol panoramatický 360° výhľad.
Zostúpili sme na opačnú stranu hory okolo lezeckej oblasti Never Sleeping Wall až do mestečka Custonaci (kde sme doplnili zásoby jedla a pitia).
Naspäť sme vyrazili už s čelovkami. A priznám sa, že miestne psie bandy mi robili trochu vrásky.
Výstup do sedla nad nami s mesiacom nad hlavou a nočný pochod s vlnobitim bol magický.
12. deň (Streda 15.01.2025)
San Vito Lo Capo
Ráno som si dala výbeh (10 km/500 m+) na horu Monte Monaco (532 m) cez vrchol Cozzo Mondello (447 m).
Potom sme sa spolu s Jurajom vybrali preskúmať jedno nádherné miesto, ktoré som si už napozerala z bicykla (aj z máp).
Erice (751 m) – starobylé mestečko, izolované vysoko na kopci Monte Erice nad Trapani. Mesto bolo významné už počas gréckej ríše.
Vybrali sme sa do Erice z mestečka Valderice (240 m) prudkým výšľapom po turistickej značke.
Výhľady z historického sídla Erice (na rovnomennom kopci) boli nádherné do všetkých strán (do širokého okolia).
Užili sme si prechádzku po úzkych chodníčkoch. A urobili sme aj nejaké kilometre a výškové metre (10 km/500 m+).
13. deň (Štvrtok 16.01.2025)
San Vito Lo Capo
Tento deň bol opäť venovaný horskemu bicyklu (79 km/400 m+). Potrebovala som si napraviť zlú skúsenosť a dokončiť trasu, ktorú mi prekazila nehoda.
Cesta pozdĺž pobrežia bola nádherná, opustená a s úžasnými výhľadmi (nakoniec aj so západom slnka).
Cieľom boli Saline v Trapani – miesto, kde sa spracováva soľ. Kávička, zmrzlina a potom naspäť do San Vito Lo Capo.
Vyrazili sme z kempu po cyklotrase popri mori a potom opäť cez Riserva Naturale Monte Cofano (smer Trapani).
V mestečku Bonagia sme objavili nádherny prístav, kde sme si dali kávičkovú pauzu. A potom sme pokračovali ďalej do Trapani.
Cyklotrasy tu síce majú pekne urobené, len by nemali zabúdať na nich odstraňovať aj zábrany…
Cesta späť z Trapani do San Vito Lo Capo (ako ináč s čelovkou) nám poskytla krásne pohľady na zapadajúce slnko nad morom.
14. deň (Piatok 17.01.2025)
San Vito Lo Capo – Linguaglossa (Etna Nord)
Tento deň bol určený na presun zo San Vito Lo Capo pod sopku Etna (3403 m) na druhej (východnej) strane Sicílie.
Ráno som si dala krátky beh k majáku Faro di San Vito Lo Capo (7 km/100 m+). Nasledovala ešte posilňovňa v Palerme (po ceste).
A potom už smer horské stredisko Linguaglossa – Piano Provenzana (1810 m) na severnej strane sopky (Etna Nord).
Tam sme mali v pláne stráviť víkend na skialpoch a pokúsiť sa vystúpiť až hore ku kráteru. V ten deň však bolo hlásené varovanie pred zrážkami a vetrom.
Verili sme, že sa nám počasie umúdri a my budeme môcť uskutočniť naše plány (na zimný výstup na Etnu).
Extrémne počasie sme pocítili nielen vtedy, keď nám do cesty autom „postavili“ pováľane stromy.
Nakoniec však všetko dobre dopadlo a my sme s camperom našli pokojné miestečko na noc.
15. deň (Sobota 18.01.2025)
Linguaglossa (Etna Nord)
Zobudiť sa do rána v Piano Provenzana (Linguaglossa) bolo magické. Kopy snehu okolo auta, mráz a v diaľke dymiaca Etna.
Kým Juraj dospával nočné šoférovanie, ja som si vybehla na mačkách na kopec a z neho som obdivovala Etnu (5 km/200 m+).
Po raňajkách sme sa prichystali na celý deň. A vybrali sme sa na skialpoch smerom hore po svahoch Etny.
O chvíľu sme však pochopili, prečo bola zjazdovka prázdna (a celé stredisko Piano Provenzana dnes zatvorené).
Včerajší dážď urobil na svahu hrubú vrstvu ľadu. A tak hneď išli lyže na chrbát a mačky na lyžiarky. Stále však úradoval silný vietor (s výstrahami).
Po niekoľkých nárazoch vetra sme v oblasti hornej stanice lanovky Sciovia Coccinelle (2350 m) nakoniec ustúpili. Verili sme ešte v jeden deň, ktorý máme.
Ale som si ešte aspoň vybehla znova pár kilometrov v mačkách popri zjazdovke (spolu 14 km/1000 m+).
Večer sa stredisko vyprázdnilo a my sme ostali sami v camperi uprostred ton snehu s Etnou nad nami.
16. deň (Nedeľa 19.01.2025)
Linguaglossa (Etna Nord)
Aj keď zlé podmienky pretrvávali, rozhodli sme sa vyskúšať výstup na Etnu znova (zo strediska Piano Provenzana).
Od začiatku sme však išli na mačkách bez lyží kvôli ľadovému povrchu. Vietor bol stále silný, ľad pevný, ale krok po kroku to išlo.
Etna krásne dymila. Nad úrovňou 2500 m však kochanie skončilo a nás obklopila biela tma.
Okrem nás na kopci boli iba traja skialpinisti z Trenta. Úplne sme stratili orientáciu, mapová aplikácia bola zmätená.
O chvíľu sa skialpinisti vrátili. Krúžili dookola a nevedeli nájsť observatórium Pizzi Deneri (cca 2818 m).
Tentoraz sme si uvedomili, že to naozaj nejde. Hmla a bielo neustupovalo, teplota bola pod -15°C…
Bude ešte čas a lepšie podmienky. Zostúpili sme teda naspäť dole do strediska Piano Provenzana.
Aby mi nebolo ľúto dala som si ešte pred odchodom výšlap po úroveň hmly (spolu 14 km/1200 m+).
A potom už presun zo Sicílie späť na pevninu trajektom do Kalábrie (smer národný park Polino).
Nádhera, hluboce smekám klobouk před vašimi sportovními výkony a ty fotky…jedná báseň.
Momentálně jsem v San Vito Lo Capo, nádherná pláž i moře. Na Monte Monaco jsem jel na elektrokole až 1000 metrů pod vrchol, zbytek pěšky…výhled stál za to, ale byla to makačka… mám 65 let a fyzické síly slábnou. K Etně jsem nedošel, pouze do 2800 m/m, silný vítr a sil málo. Moc díky za pěknou a poučnou prezentaci a přeji vám do dalších výprav hodně štěstí a skvělých zážitků.