
Lago Maggiore – v Lepontských Alpách v talianskom regióne Piemont
Lago Maggiore
Uplynulý rok som podľahla čaru talianskych jazier („lago“). Ako k tomu prišlo? Začalo sa to po Silvestri, kedy vďaka slabým snehovým podmienkam ma Juraj miesto na zimnú turistiku zobral ku Lago di Garda.
Potom som sa prihlásila na UTLAC 250, ultramaratón (270 km) v horách okolo Lago di Como. Spoznala som, že tieto predalpské jazerá majú svoju vlastnú príjemnú mikroklímu a neskutočne pestré prírodné podmienky.
Od vápenca, cez vysoké a technické kopce, až po hlboké doliny bez úplne žiadneho signálu. Veľakrát všade v Alpách bolo škaredé počasie, ale na niektorom z týchto jazier bolo pekne.
A v neposlednom rade talianske pasticcerie a caffeterie boli tiež veľká motivácia prísť. Lago di Garda a hlavne Lago di Como sa nám podarilo spoznať celkom dôkladne.
Ďalšie v poradí bolo Lago Maggiore alias Verbano (193 m). Dostali sme sa k nemu cez priesmyk San Bernardino (2066 m). Cestné sedlo vo Švajčiarsku, ďalšie veľmi zaujímavé miesto na vysokohorskú turistiku.
Celkový itinerár:
1. deň (14.09.2024) San Bartolomeo – Monte Limidario
2. deň (15.09.2024) Miazzina – Monte Zeda
1. deň (Sobota 14.09.2024)
Monte Limidario

San Bartolomeo – Monte Limidario (20 km/2000 m+)
San Bartolomeo (280 m) – L’Agher (1000 m) – Monte Faierone (1715 m) – Monte Limidario (2188 m) – Capanna al Legn (1802 m) – Avaiscia (1730 m) – Rescerasca (1200 m) – L’Agher (1000 m) – San Bartolomeo (280 m)
Pri každom z troch veľkých predalpských jazier na severe Talianska, sme mali vždy namierené na najvyšší vrchol. Tu to bol Monte Limidario (2188 m). Monte Limidario (Gridone) bol cieľom prvého dňa nášho spoznávania.
V piatok večer sme vyrazili zo Švajčiarska a prespali na tichom mieste pri jazere. V sobotu ráno sme vyrazili na našu okružnú trasu. Aj keď deň to bol veterný, bol to prekrásny okruh, s jednou maličkou refuge pod hrebeňom.
Na začiatku išla trasa súvislo a prudko hore (my sme zbierali výškové metre). Terén bol najprv trávnatý a prostredie úplne bez ľudí. Celá masová turistika zostala pri väčších mestách dole pri pobreží nad jazerom.
Hrebeň bol technicky, skalnatý, občas zaistený reťazami. Potom krásna hrebeňovka s nádhernými výhľadmi, avšak bez vody alebo možnosti doplniť si jedlo. Tak ako to mám rada, my sami a hory.
Zostup dole dlhý a nekonečný. Najlepší tréning na dlhé zostupy na alpských ultrapretekoch. V polovici zostupu prekvapila malá refuge s dobrovoľníkmi (a kávičkou). A potom ešte čaro večerného talianskeho mesta Verbania.




















2. deň (Nedeľa 15.09.2024)
Monte Zeda

Miazzina – Monte Zeda (33 km/2800 m+)
Miazzina-Cappella Fina (1100 m) – Pian Cavallone (1564 m) – Passo del Diavolo (1878 m) – Monte Zeda (2156 m) – La Piota (1927 m) – Cappella-Bivacco della Fulca (1430 m) – Cappella di Mergugna (1030 m) – Camberto (830 m) – Calagno (1070 m) – Bivacco Alpe Fornà (1649 m) – Piè di Zeda (1820 m) – Passo del Diavolo (1878 m) – Pian Cavallone (1564 m) – Miazzina-Cappella Fina (1100 m)
Druhý deň sme sa inšpirovali trasou Ultra Trail Lago Maggiore. Predpokladala som, že trať povedie najkrajšími miestami. Najviac ma lákalo Passo del Diavolo (1878 m) a hrebeň nad ním smerom ku vrcholu Monte Zeda (2156 m).
Počasie nám prialo a hore sme s Jurajom zhodnotili, že nikdy doteraz sme krajšie výhľady nezažili. Na každú stranu, kde sa človek pozrel, boli nádherné kopce. Monte Rosa (4634 m) i Matterhorn (4478 m), v celej svojej kráse…
Panoramatické kruhové výhľady (do talianskych aj švajčiarskych Álp), technické úseky zaistené reťazami, behateľné hrebene, priestor… Krásne a udržiavané bivaky po trati, dostatok vody, pekné miesta na prespanie v aute…
Určite odporúčam v období od jari do jesene. Spomínaných miestnych ultramaratónskych pretekov Ultra Trail Lago Maggiore by som sa určite raz chcela zúčastniť. Veď pozrite sa sami…



































