
Crossing Switzerland 390 – v cieľovej stanici Montreux (Lac Léman)
Zhrnutie roku 2024
Viem. Už je január. A keď čítate tento report, pravdepodobne február. Na zhrnutie už aj trochu neskoro.
Ale aj tak sa mi žiada nejako to celé upratať a zhrnúť, ak už pre nič iné, tak aspoň pre môj poriadok v hlave.
Na rok 2024 som mala veľa plánov. Mnohé sa splnili, niektoré nie a iné zas predbehli moje očakávania. Som spokojná? Neviem. To je u mňa ťažko.
Akcie 2024 v skratke:
UTLAC 250
Crossing Switzerland 390
UTMB PTL
Jesenné festivaly

Ak by som to mala veľmi zjednodušiť, som vďačná, že dokážem naďalej ísť svojou cestou a výzvy prijímať (aj keď so strachom).
Bez toho, aby som neustále plánovala, skúšala, dávala si výzvy a išla dopredu, nedokážem byť. Niektorí ľudia to uchopili a sú stále tu. Iní už nie…
Na rok 2024 som mala v pláne ďalej pretekať na viacdňových ultra bežeckých pretekoch, ďalej sa učiť a zlepšovať, možno aj posúvať v umiestnení.

V mojich individuálnych plánoch som si zaumienila konečne sa zlepšiť v lezení a skialpe, ale aj venovať sa aspoň zľahka alpinizmu.
Okrem týchto snov a plánov tu bola práca a rodina. Dôležitou súčasťou bola pre mňa aj spolupráca so sponzormi.
Vďaka nim môžem robiť to, čo milujem a mám podmienky na moje výzvy. Chcem im dať maximum.

Vedela som, že budem musieť aj riešiť zdravotný problém s kolenom, ktorý sa mi ťahal už od expedície vo Venezuele.
Prvé mesiace v roku som sa naplno venovala skialpinizmu. V dni, keď som mala čas na dlhý tréning, tak som bežecké topánky vymenila za lyžiarky.
Samozrejme, že ako sa blížili preteky UTLAC 250 (Lake Como Ultra Trail 250 km), začala som chytať paniku.

A tak som sa rozhodla v marci zavesiť lyže na klinec. A začať behať. Keď som si naštudovala trasu, chytila som ešte väčší stres.
A teda som sa rozhodla urobiť dva výjazdy na Lago Como, aby som trénovala priamo v horách, ktoré ma čakajú.
Vzhľadom na extrémne rôznorodý terén a stúpanie prakticky od hladiny mora až do 2000 m sa to ukázalo ako dobrý krok.

Preteky UTLAC 250 boli nádherné, zradil ma však žalúdok. Takže zážitky boli intenzívne a tempo niekedy nie podľa predstáv.
Ale dobojovala som a veľmi rada by som sa sem na UTLAC 250 tento rok opätovne vrátila.
Reporty z UTLAC 250 nájdete tu:
UTLAC 250 Full Report
UTLAC 250 Live

Ďalšie preteky v poradí boli Crossing Switzerland 390. Takmer 400 km naprieč celým Švajčiarskom.
Od východu na západ – so štartom v lichtenštajnskom Vaduze a cieľom v Montreux pri Ženevskom jazere.
Tu sa mi nabehať trasu nepodarilo, keďže až do pretekov v lete bolo snehu na trase neúrekom.

Na túto bežeckú výzvu som si absolútne neverila. A možno aj vďaka tomu som nakoniec z množstva žien skončila na 7. mieste.
Dni pred pretekmi som dokonca chcela môj štart zrušiť. Nakoniec som nastúpila s vedomím, že ak to nepôjde, odstúpim.
Moje zážitky z Crossing Switzerland 390 som spísala v reporte tu:
Crossing Switzerland

Posledné a najťažšie preteky… Na ktoré som sa aj najviac tešila… Tými bolo ultra alpinistické PTL…
Najdlhšie preteky (300 km) v rámci podujatia UTMB (Ultra Trail du Mont Blanc)… Išli sme v spoločnom ženskom tíme s Lenkou Vacvalovou.
Vo štvrtok štyri dni pred štartom som však dostala horúčky a dva dni som o sebe ani nevedela.

Stále som dúfala, že to nejakým spôsobom pretlačím. Nepretlačila. Bolo to pre mňa obrovské sklamanie.
Tak veľmi som túžila byť v ženskom tíme, ktorý dokončí najťažšie preteky v rámci podujatia UTMB. Z prvého miesta sme museli po troch dňoch odstúpiť.
Skúsenosti z tohtoročného PTL sú zaznamenané v reportoch tu:
UTMB PTL 2024 Full Story
UTMB PTL 2024 Live

Neskoršie vyšetrenie ukázalo, že som tri dni bežala s covidom a odniesli si to moje dýchacie cesty…
Uzdravovanie bolo pekelne dlhé. Ešte o šesť týždňov neskôr som pri väčšom zaťažení upadala znovu do choroby.
Okrem toho som vedela, že konečne musím vyriešiť problém s cystou, ktorá už bola veľká ako prepeličie vajce.

Bolesť som vedela vytesniť, ale odľahčovanie jednej nohy nie je ideálne na týždňové preteky.
S doktorom sme sa dohodli na operácii. Po jesenných festivaloch a prezentáciách som si ľahla s vidinou nútenej prestávky pod skalpel.
Rekonvalescencia našťastie prebehla dobre a hneď po 24 hodinách som začala trénovať, čo sa len dalo.

Posilňovňa, lezecká stena, skierg (trenažér), ľahký bicykel a turistika. Postupne krok za krokom…
V tomto období a aj počas post covid regenerácie som sa konečne pustila do lezenia a tréningu základných zručností, ktoré mi chýbajú.
Pohyb po ľadovci, vytváranie štandu, zlaňovanie. Toto všetko bude nevyhnutnosťou pri výjazdoch na väčšie hory.

Čo ma teda potešilo alebo sklamalo? Kam som sa v poslednom období posunula?
V oblasti multiday pretekov som šťastná, že som sa presunula zo „skúsim a dobojujem do cieľa“ na sledovanie poradia a umiestnenia.
Na viacdňových ultramaratónoch býva iba máličko žien (okolo 5%) a je pre mňa cťou, že som už v tejto komunite známa.

V mojich osobných cieľoch som šťastná, že som sa dokázala posunúť v lezení a v skialpinizme.
Viem, že lezec už zo mňa excelentný nebude. Ale páči sa mi tento pohyb, ako aj komunita.
Aj všetko ostatné okolo lezectva (a skialpu)… Chcem byť aspoň samostatná a užívať si tento šport.

Teší ma veľmi, že som mohla s Vami tráviť čas na festivaloch na jeseň. Odovzdať Vám moje zážitky.
A zas načerpať silu od Vás. Každá spätná väzba bude pre mňa dávka energie na mojej ceste.
Reportáž z festivalového obdobia nájdete tu:
Jesenné festivaly 2024

Čo ďalej? Túžim ísť dopredu. Najväčší strach mám z rutiny a stagnácie. A preto plánujem a snívam.
Tieto dni sa vraciam zo sústredenia na juhu Talianska. Presúvali sme sa zo Slovenska až po sicílske Trapani…
Behala som, liezla, bicyklovala a skialpovala. To všetko musím a veľmi chcem spísať. O tom bude môj ďalší report…

Krásne , ste pre mňa stelesnením skromnosti, húževnatosti a ženskej sily ! Budem Vás aj naďalej sledovať a podporovať . Váš pozorovateľ 🙂