Lago di Como – v Luganských Alpách v oblasti vrcholu Monte Nuvolone (1094 m)

Lago di Como

Väčšina ľudí si myslí, že som odvážna. A že som búchač, čo neustále posúva latku. Tú posúvam rada. Ale som hrozný bojko. A neverím si. Ale chcem sa prekonávať. A chcem sa učiť, spoznávať, zažívať, cítiť.

Preteky Lake Como Ultra Trail (UTLAC) ma očarili od začiatku. Najmä najdlhšia 250 km trasa. Chcem! Prihlásila som sa už v roku 2023, ale v tom prišiel nečakane projekt Venezuela a mne prepadlo štartovné.

Rok 2024. Preteky UTLAC sú na zozname mojich snov a plánov. Verím, že tento rok sa to už podarí. Ale 250 km je veľa. Pri prevýšení 15000 m+ už tuším, že to nebude len tak. A tak som sa rozhodla na Lago di Como vycestovať na párdňový tréning.

Celkový itinerár:

1. deň (05.04.2024) Como – Colma di Sormano (a cesta ku Lago di Como)
2. deň (06.04.2024) Colma di Sormano – Sormano
3. deň (07.04.2024) Lecco – Bellano
4. deň (08.04.2024) Peglio – Dongo
5. deň (09.04.2024) Como – Monte San Bernardo (a cesta domov)

Cesta ku Lago di Como

Naštudovala som si polohu a zistila, že najefektívnejšie sa ku jazeru dostanem letecky, keďže spiatočnú letenku viem kúpiť pod 100 eur. Tréning som naplánovala na veľkonočné obdobie.

Pár dni pred odchodom ku Lago di Como ma však navštívila črevná viróza. A ja som bohužiaľ oplakala prepadnuté letenky. Týždeň problémov ma dosť vyčerpal, ale urobila som ešte druhý pokus.

Nakoniec som však poskladala som peniažky a v piatok doobeda som už sedela v lietadle smer talianske Miláno. V jednom oblečení a s jedným batohom (20 l). Takto isto sa v utorok večer aj vrátim domov.

Žiadne náhradné oblečenie, topánky, kozmetika… Našťastie, s balením na takéto podujatia mám už skúsenosti. Naštudovala som si, že priamo z letiska ide vlak ku Lago di Como s jedným prestupom (za 1,5 hod som pri jazere v meste Como).

Trošku som mala obavy, či to zvládnem. Ale veľmi som sa už tešila, ako vyrazím do priestoru na krásne štyri dni. Žalúdok ešte trochu štrajkoval. Ale vedela som, že keď bude zle, na pečive a cole vydržím celý čas.

1. deň (piatok 05.04.2024)

Como – Colma di Sormano

Como – Colma di Sormano (22 km/1900 m+)

Como (201 m) – Eremo di San Donato (453 m) – Brunate (715 m) – Poggio Mirigètt (861 m) – Baita Carla (993 m) – Baita Bondella (1070 m) – Monte Boletto (1237 m) – Bocchetta di Molina (1116 m) – Monte Bollettone (1317 m) – Capanna Mara (1125 m) – Rifugio Riella (1275 m) – Bocchetta di Caglio (1297 m) – Braga di Cavallo (1354 m) – Monte Pianchetta (1242 m) – Colma di Caglio (1129 m) – Colma di Sormano (1121 m)

Keď som vystúpila z vlaku, šokovalo ma množstvo turistov v meste Como. Je to pre mňa des. Rýchlo preč odtiaľto. Prvú noc som nemala vymyslené ubytovanie.

Trasa viedla hneď od jazera z mesta Como (201 m) na horský hrebeň s vrcholom Monte Bolettone (1317 m). S Jurajom sme sa neisto dohodli, že príde za mnou. Nebolo však isté, či bude mať auto a kedy príde.

A ja som nevedela, či budeme môcť komunikovať. Predpokladala som, že mimo mesta bude problém so signálom, čo aj bola pravda. Odhadla som, kam približne dôjdem a poslala súradnice. Bol to zvláštny pocit.

Ak by Juraj nemohol prísť, znamenalo by to pre mňa, že celú noc budem kráčať a behať. Spacák a karimatka sa mi už do batoha (20 l) bohužiaľ nezmestili. Tejto možnosti som sa chcela úplne vyhnúť.

Trasa totiž ďalej stúpala takmer do 1700 m na Monte San Primo (1682 m) a ja som sa bála snehových polí za tmy. Samozrejme, že signál hore nebol. Ani voda a ani žiadna civilizácia. Nevedela som sa dostať do správneho „flow“.

Vtedy sa cítim ako súčasť prírody a priestoru okolo mňa. Keď sa začalo stmievať a ja som bola ponorená do svojich úvah, takmer som vrazila do skupiny siedmich divých prasiat. To mi na nálade nepridalo.

Ale dozvedela som sa, že Juraj už smeruje do cestného sedla Colma di Sormano (1121 m) a okolo 23:00 by sme sa tam mali stretnúť. Keďže som tam prišla trochu skôr a bola zima aj tma, vybehla som si ešte na najbližší kopček Monte Cippei (1230 m).

Spanie v teplučkých spacákoch v aute bol sen. A ja som sa už tešila na druhý deň.

2. deň (sobota 06.04.2024)

Colma di Sormano – Sormano

Colma di Sormano – Bellagio – Sormano (44 km/2200 m+)

Colma di Sormano (1121 m) – Monte Cippei (1230 m) – Colma del Bosco (1233 m) – Bocchetta di Spessola (1255 m) – Monte Ponciv (1452 m) – Bocchetta di Terrabiotta (1435 m) – Cima di Costone (1611 m) – Monte San Primo (1682 m) – Bocchetta di Terrabiotta (1435 m) – Alpe del Borgo (1180 m) – Parco Monte San Primo (1080 m) – Alpe delle Ville (1120 m) – Monte Fopa (1116 m) – Bocchetta del Nuvolone (939 m) – La Madonna del Fungiat (990 m) – Monte Nuvolone (1094 m) – Brogno (590 m) – Begola (540 m) – Neer (360 m) – Visgnola (300 m) – Chevrio (550 m) – Limontasca (620 m) – Civenna (627 m) – Magreglio (754 m) – Castel di Leves (964 m) – Crezzo (800 m) – Lasnigo (560 m) – Chiesa della Madonna di Fatima (690 m) – Sormano (830 m)

V sobotu ma čakal spomínaný úsek na Monte San Primo (1682 m). Aká som bola rada, že som tu nebola v noci.

A to z dvoch dôvodov. Prvý – výhľady boli čarokrásne. Až po zasnežené Alpy v Švajčiarsku. Bola by škoda to nevidieť.

Druhy dôvod bol hrebeň. Z južnej strany bol síce úplne čistý, ale zo severu bol celý pod snehom. A to kompletne.

Samozrejme, že zostupovalo sa po severnej strane. Nemala som retiazky a ani bežecké palice (kvôli cestovaniu lietadlom).

Pád na tak strmom dlhom svahu by mohol byť veľmi vážny. A tak sme zvolili obchádzku. Hrebeňovka bola prekrásna, aj záverečný úsek cez skalnatý hrebeň.

K tomu všetkému večerné kúpanie v ľadovom potoku a spanie v aute nad dedinkou Sormano (830 m). Sen.

3. deň (nedeľa 07.04.2024)

Lecco – Bellano

Lecco – Bellano (37 km/1900 m+)

Lecco (214 m) – Borbino (250 m) – Novegolo (240 m) – Maggiana (340 m) – Rongio (394 m) – Sonvico (390 m) – Sornico (300 m) – Genico (320 m) – Croce di Brentalone (640 m) – Alpe Mezzedo (868 m) – Chiesa di San Pietro (990 m) – Ortanella (950 m) – Vezio (350 m) – Perledo (395 m) – Varenna-Esino (220 m) – Regollo (340 m) – Tondello (380 m) – Gittana (340 m) – Cestaglia (390 m) – Rivalba (270 m) – Bellano (202 m)

Na nedeľný úsek sme sa kúsok presunuli autom do mesta Lecco (214 m) priamo pri Lago di Como.

Odtiaľto (z východného pobrežia) sa dalo večer pohodlne vrátiť ku autu vlakom (zašla som až po mestečko Bellano).

Južná strana jazera bola úplne iná, ako včerajšia severná. A to až natoľko, že sa mi na rozpálenom skalnatom hrebeni po celom dni podarilo privodiť ľahký úpal.

Vápencové bralá v tejto časti sú nádherné a ja sa už neviem dočkať, keď sa sem vrátime na lezecký výlet. Výhľady boli opäť čarovné.

Večer som si našla ubytovanie v malom horskom hotelíku v dedinke Peglio (650 m) na západnom pobreží jazera.

Z tejto horskej dediny som už v pondelok mala pokračovať sama etapu, ktorá vedie do oblasti Monte Bregagno (2107 m).

Vo vyšších polohách pravdepodobne stále pod snehom. A prakticky takmer stále mimo civilizácie.

4. deň (pondelok 08.04.2024)

Peglio – Dongo

Peglio – Dongo (40 km/1700 m+)

Peglio (650 m) – Dosso del Liro (650 m) – Pianezza (870 m) – Piazza (940 m) – Mazzonico (950 m) – Cresta (960 m) – Pianezzo (960 m) – Badongheno (980 m) – Badalucco (960 m) – L’Agnone (920 m) – Nessa (900 m) – Sciee (830 m) – Cragno (860 m) – Cagnavo (890 m) – Sant’Anna (930 m) – Garzeno (662 m) – Catasco (500 m) – Guaggio di sotto (650 m) – Mutadello (800 m) – Bocchetta di San Bernardo (1090 m) – Pisa (750 m) – Dosdual (550 m) – Genico (280 m) – Musso (201 m) – Dongo (208 m)

Keď som v pondelok ráno vyrazila z dedinky Peglio (650 m) za svitania na ďalší úsek, cítila som, že som v blízkosti hôr.

Hneď na kraji dediny som sa nepozdávala skupine troch psov. So sklopeným zrakom som čakala, či sa nado mnou zmilujú.

Keď som minula poslednú farmu a vošla do hlbokej doliny bez signálu (Valle del Liro), pochopila som, že táto etapa bude na dlhšie.

Brod za brodom. Hore dolinou, dole dolinou, zosunuté svahy, blato a voda. Priznávam, že toto som si až tak neužila.

Po siedmich hodinách som dorazila do prvej dediny – Garzeno (662 m). Obchod ani bar nefungoval. Zachránil to čínsky podnik, kde som doplnila aspoň vodu a keksíky.

Na hrebeň v oblasti vrcholu Monte Bregagno (2107 m) som nemohla vystúpať, keďže bol celý pokrytý snehom.

Naplánovala som si teda alternatívnu trasu na zostup k civilizácii a to od sedla Bocchetta di San Bernardo (1090 m) dole smerom do dediny Dongo (208 m).

Potom som sa presunula po západnom pobreží jazera k hostelu v mestečku Menaggio (202 m), kde som prespala poslednú noc.

5. deň (utorok 09.04.2024)

Como – Monte San Bernardo

Como – Monte San Bernardo – Como (35 km/1500 m+)

Como (201 m) – Cernobbio (202 m) – Toldino (350 m) – Rovenna (440 m) – Monti di Scaroe (590 m) – Monti di Madrona (830 m) – Chiesa di San Carlo (1020 m) – Alpe Piella (1120 m) – Rifugio Bugone (1110 m) – Colma del Crinco (1167 m) – Rifugio Murelli (1200 m) – Monte San Bernardo settentrionale (1351 m) – Monte San Bernardo meridionale (1348 m) – Rifugio Murelli (1200 m) – Colma del Crinco (1167 m) – Rifugio Bugone (1110 m) – Alpe Piella (1120 m) – Chiesa di San Carlo (1020 m) – Monti di Madrona (830 m) – Monti di Scaroe (590 m) – Rovenna (440 m) – Toldino (350 m) – Cernobbio (202 m) – Como (201 m)

V utorok som už letela naspäť smerom domov na Slovensko (takisto na linke z milánskeho letiska Malpensa do Viedne).

Ale až neskoršie večer, takže som sa rozhodla využiť ešte čas pred odletom naplno. Bála som sa, že sa zasekám v nejakom ťažšom úseku v horách.

Tak som sa prvým ranným autobusom z mestečka Menaggio (202 m) presunula do mesta Como (201 m) a odtiaľ v protismere som vyrazila na trasu.

Stačilo mi až okolo 16:00 nasadnúť na vlak smerom na letisko a takto som mala priestor sa ešte doraziť.

Od jazera trasa stúpala cez dedinu Cernobbio na hrebeňovku Monte San Bernardo (1351 m) a ja som opäť strávila deň sama v tichu bez ľudí.

Všetko sa podarilo splniť. A ja mám pocit, že mám ešte väčší stres, ako keď som trasu nepoznala. Nebude to ľahké. Ale asi to tak má byť. Budem bojovať.